Aj vy máte miesto kde sa cítite zle,kde vám srdce ide vyskočiť.Miesto kam nechcete vkročiť no musíte ?Ja také mám ,,škola" to je moje miesto. Miesto kde nie som sama sebou len aby som zapadla to robí väčšina, no nie? Moja partia ,,myslia si že sú niečo viac a dávajú to aj najavo ,jediné čo od nich počujete sú urážky a ohováranie".Bola som ako oni kým som si neuvedomila že taká byť nechcem, Aj vy to v škole určite poznáte sedíte v jedálni ,každý ma svoje miesto, Populárni majú vždy najlepšie miesto ,každí ich pozná sú to futbalisti,roztlieskavačky .Ďalej sú byfloši,tí ktorý nikam nepatria a ty ostatní ,vidíte ich každý deň no neviete ich meno . Ja som roztlieskavačka teda bola som teraz som už len Ariana . Bola som kapitánka aké poetické ,no potom som videla ako futbalisti ,,moji kamaráti môj frajer" mlátia môjho brata lebo im nedal správne odpovede na test. To preto mál občas na tvári monokel ,vravel že spadol so skejbortu .Dokonca som si uvedomila že som ho nevidela ani s jedným jeho kamošom, nemal ich. Matias(môj frajer nie nadlho) ma videl mal ten jeho previnilí výraz a prestal ho udierať,ušli.Nevedela som čo mám robiť môj brat bol zakrvavený na zemi a ja som si to stále dokola vyčítala.Prišla som s ním domov mama mala nočnú nebola doma ošetrila som ho,zaspal. Dvacaťjeden zmeškaných hovorov a správ od Matiasa .Už som sním byť nechcela napísala som mú že ho nechcem už nikdy vidieť a také podobné reči. Ráno som vstala skôr mame som povedala že Nikolas nejde do školy lebo mu je zle. Počkala som si na moju trénerku a povedala jej že končím vyprázdnila som si skrinku, čudne nemala som na sebe dres to bolo divné. To už všetci boli v škole a ja som sa nadýchla a vošla do toho čoho som sa tak bála. Zobrala som si knihy a vošla do triedy mala som Dejepis , a boli tam všetci ktorých som nechcela stretnúť no vedela som že stretnem.
Ďakujem- možno je to koniec možno začiatok
PS:"Nech človek prekoná zlobu iného človeka láskou,
nech prekoná jeho zlosť vlastným dobrom."