Tento víkend budem vyťažený. Budem musieť dojiť kozu, resp. pri tom asistovať. Ráno a večer. Takže budem buď dojič alebo asistent.
Asistent je dôležitý. Kozu hladká, odháňa muchy a kozľa. Kozľa sa vnucuje ako puberťák a tak aj to treba hladkať a škrabkať. Inak zlostí starú kozu i dojiča.
Dojič dojí. Teda ak koza stojí. Ak koza nestojí, dojič ratuje kýbel i seba. A tak má asistent veľmi dôležitú úlohu a celkový úspech akcie závisí vo veľkej miere od toho, ako kvalitne, jemne a umne dokáže hladiť kozy. Radšej by som asistoval, ako dojil. Mám veľké dlane a koza malé cecíky. Mlieko mi zvyčajne tečie po rukách a cez lakte odkvapkáva mimo kýbľa.
Kozy sa ovládajú ľahko, ľahšie ako PC. Majú len jedno heslo a to už poznám. Od malička. Ževraj Mééé. A klávesnica je tiež jednoduchá, má len dve klávesy, dva cecíky. Rozdiel je v tom, že ich treba ťahať, nestačí do nich ťukať ako na PC klávesnici. Ťahanie cecíkov je väčšia fuška ako ťukanie do klávesnice PC. Klávesnica PC je mŕtve teleso, ale koza je živá. Čo keď by jej moje osahávanie intýmnych miest bolo nepríjemné? To by som bol veľmi nerád. Preto radšej fungujem ako asistent, aj keď slávu z nadojeného žechtára zlízne dojič. Ale mliečko a syr sa újde aj mne, asistentovi dojiča.
A len tak pre poriadok. Ten dojič má titul RNDr., teda doktor prírodných vied. Ja som Ing. teda inžinier vyštudovaný na elektrotechnickej fakulte. Aj preto som zväčša len asistent. Doktor prírodných vied je v našej dvojici dojič, šéf. Má ku kozám bližšie. Teda aspoň to tak znie, kým nedodám, že doktorát má z teoretickej kybernetiky.