- Viete, čo je absolutná smola?
- ???
- Pristáť z padajúcého lietadla na potapajúcu sa loď.
- Čo je absolútna staroba?
- ???
- Keď vychádzate z múzea a spustí sa alarm.
Ráno o 3:00 hodine sa ozvalo silné, opakované zvonenie na vchodových dverách. Muž vstane z postele, ide ku dverám, otvorí a tam stoji podnapitý chlapík a ťažko prepletajúc jazykom hovorí:
- Prosím vás, nemohli by ste ma roztlačiť, ja to sám nedokážem!
- To teraz ráno o tretej otravuješ? Bež do riti, lebo ťa nakopem, otravuj niekoho iného!
Zabuchol mu dvere pred nosom a hundrajúc si išiel ľahnúť. Manželka v posteli sa obrátila a spustila:
- Ty jeden odporný egoista, myslíš vždy len na seba! Spomeň si ako nám pred týždňom skapalo auto a úplne neznámy chlap nás v daždi pomaly hodinu roztláčal a ty si mu ledva poďakoval! Chod pomôcť tomu človeku!
Muž sa z nadávkami obliekol, zišiel po schodoch pred činžiak a rozhliada sa po chlapíkovi. V tme nič nevidel a tak zakričal:
- Človeče, kde ste? Roztlačím vás!
- Tu som! Na hojdačke!
Africký študent sa vracia po štúdiách z Československa. Na letisku sa ho novinári pýtajú, ako sa mu u nás páčilo. Odpovedá lámanou slovenčinou:
Častoslovensko je liehovodemagogický štát so šokalistickým zriadením, fedený Komickou stranou a výstredným výborom v čele s genitálnym nájomníkom Mustafom Rusákom. Nejviac sa mi páčilo to päťročné hospodárské flámovanie. Tento rok sa očakáva v Častoslovensku zvýšenie cestovného ruchu. Je tu totiž sedem divov sveta:
1) Každý má prácu, nie je nezamestnanosť.
2) Aj keď má každý prácu, nikto nič nerobí.
3) Aj keď nikto nič nerobí, plán sa plní.
4) Aj keď sa plán plní, nikde nič nie je.
5) Aj keď nikde nič nie je, dá sa všetko zohnať.
6) Aj keď sa dá všetko zohnať, všade sa kradne.
7) Aj keď sa všade kradne, nikde nič nechýba.
Preto sa mi v Častoslovensku veľmi páčilo a prajem dobré precitnutie po poslednom päťročnom hospodárskom flámovaní.
Stretne staršia pani na ulici plačúcého chlapčeka.
"Čo sa ti stalo?" pýta sa ho.
"Ja som sa stratil."
"No to nevadí," upokojuje ho. "A svoju adresu poznáš?"
"Poznám, jozko zavináč azet bodka sk."
Napriek varovaniu sprievodcov sa jeden Američan, ktorý je vo Švajčiarsku na lyžiarskej dovolenke, oddelí od skupiny a po určitej dobe spadne do hlbokej ľadovcovej trhliny. Po niekoľkých hodinách nájde tú dieru skupina záchranárov a pre ukludnenie uvezneného lyžiara jeden z nich zavolá dole: „Sme z Červeného kríža!"
„Ľutujem," odpovedá hore kľudne Američan. „Ale ja už mám tento rok príspevky zaplatené."
V samoobsluhe tlačí mladý otec vozík s potravinami a vrieskajúcim deckom. Muž takmer něžně opakuje:
"No tak, Albert, kľud. Kľud a žiadné scény. Ukludni sa, Albert..."
Prišmelí sa k tomu nejaká pedagogická odborníčka samouk a s uznaním hovorí:
"To je dobre, že s tým dieťatkom hovoríte ako s dospelým. Takto Albert vyrastie v sebavedomého a vyrovnaného človeka."
Na to otec:
"Pani, mýlite sa. Ja som Albert!"
"Obžalovaný uvedomujete si, že Vás žaluje 45 žien za určenie otcovstva?"
"Áno, pán sudca."
"A koľko Vám je preboha rokov?"
"Devädesiat."
A ako ste to vo vašom požehnanom veku mohli vlastne zvládnúť?"
"Nó, já mám bicykel."
Líška, vlk a medveď sa bavia o zamestnaní. Líška vraví: - Zamestnali ma ako kontrolórku v kurinci, ale na druhý deň keď počítali sliepky, tak ma vyhodili.
Na to vraví vlk: - Mňa zamestnali na salaši a keď po týždni počítali ovce, tak ma tiež vyhodili.
Medveď sa chváli: - To ja uz robím mesiac v tehelni a je to super.
Vlk s líškou sa čudujú: - V tehelni? Ako to tam vydržíš?
- Že ako? Tehly nejem a cigánov nikto nepočíta.
Bavia se tri ženy a dohodnú sa, že usporiadajú párty. Tak si rozdelujú úlohy a dohodnú sa tak, že jedna z nich zoženie jedlo, druhá pitie a tretia nejakých chlapov. Tak sa aj stane. Na začiatku večierku se opäť zídu a začnú hodnotiť.
Prvá hovorí: "Bude dobre, jedla je dosť."
Druhá na to: "To je dobre, ja som zohnala toho pitia tiež dosť."
Tretia sa zamyslí a hovorí: "Fajn, ja som zohnala 48 chlapov."
"Štyridsať osem? Nie je to nejako veľa?"
"Ale nie je, ako poznám mužov, polovica z nich aj tak nepríde"
"No dobre, ale 24 ich je stále veľa"
"Ale nie, ako poznám chlapov, polovica z nich sa aj tak opije."
"Fajn, ale dvanácť ich je aj tak ešte veľa."
"Ale nie je, verte mi, polovica z nich bude aj tak neschopná nejakej akcie."
"No dobre, ale šesť na nás tri, nie je to veľa?"
"Nie je, čo keby sme chceli každá dvakrát."