John pozval svoju mamu na večeru. Počas jedenia si jeho mama nemohla
nevšimnúť, že jeho spolubývajúca Júlia je veľmi pekná. Už davnejšie mala
podozrenie, že John ma vzťah so svojou spolubývajúcou a teraz bola ešte
zvedavejšia.
Počas večera, keď sledovala ich reakcie, bola zvedavá, čí je medzi
Johnom a jeho spolubývajúcou niečo viac ako len pohľady. Akoby čítal
mamine myšlienky, John povedal:
Ja viem čo si musiš mysliet, ale môžem ťa uistiť, že Júlia a ja sme len
spolubývajúci
Asi o týždeň neskôr prišla Júlia za Johnom a hovorí:
Odvtedy ako tu bola tvoja mama na večeru nemôžem nájsť tú krásnu
striebornú naberačku na omáčku. Nemyslíš, že ju zobrala?
John povedal:
Nuž, pochybujem o tom, ale pre istotu jej napíšem.
Tak si sadol a napísal. Milá mama, ja nehovorím, že si zobrala
naberačku na omáčku z môjho domu a nehovorím ani, že si ju
nezobrala. Faktom však zostava, že chýba odkedy si tu bola na večeri.
S láskou John.
O par dni neskôr dostal John list od svojej mamy a v ňom bolo:
Drahý syn, ja nehovorím, že spiš s Júliou a nehovorím ani, že
nespíš s Júliou. Faktom však zostava, že keby spala vo svojej
vlastnej posteli, tak by už dávno našla naberačku na omáčku.
S láskou mama.